Medzi hudobníkmi, za ktorými stoja vydavateľstvá a soundcloud artists bez produkčnej a reklamnej podpory existuje množina neobjavených začínajúcich muzikantov, ktorí sa nesnažia preraziť na žiadnu pevne definovanú scénu. Jedným z nich je aj Hugo Hauskrecht z bratislavského Ružinova, pre ktorého sa imidž ani budovanie kultu osobnosti nestal, a pravdepodobne ani nestane, integrálnou súčasťou hudby. Namiesto systematického self-proma si Hugo zvykol nepravidelne nahrávať všedné zvuky a rozhovory(ako napríklad aj ten náš), z ktorých sa trans-, až de-formácie stávajú jednými z hlavných výrazových prostriedkov jeho hudby. Sample si vždy tvorí sám kombináciou elektroniky s inštrumentálnou akustikou.
Stena je spontánny, žánrovo fluidný, pomerne nekonzistentný album so striedavo uvoľnenou, miestami nervóznejšou atmosférou. Jej vynaliezavosť, uvoľnenosť a predsa istá naliehavosť vytvoriť niečo, čo sa medzi 18-ročnými študentmi až tak často nevidí, z nej robí skutočne ojedinelý kúsok medzi tým, čo na našej scéne v uplynulom roku vzniklo.
Hugo je vnímavý pozorovateľ a intuitívny rozprávač, ktorý sa necháva viesť tým, čo mu okolie v danej chvíli poskytuje a rovnako dobre z neho dokáže vybrať to, čo si podľa vlastného uváženia zaslúži byť spracované. Stena je dobrým príkladom, že niekedy netreba dlho premýšľať nad formuláciami, odkazmi či myšlienkami. Zbystriť pozornosť, mať fajn kamošov a diktafón po ruke niekedy úplne stačí. Všetko – aj terénne nahrávky môžu byť hudobný materiál, ak sa na ne dokážeš správne pozrieť.
Umelecký vrchol má Hugo určite ešte len pred sebou, no už z debutového albumu Stena sa na povrch derie niečo veľmi živé. V rozhovore, ktorý sa udial na konečnej zastávke linky 39 v Mlynskej doline, sme sa rozprávali o prístupe, ne-potrebe uznania, o nostalgii za hudbou, čo tu bola, o motivácii, o každodennosti. Nad nami sa týčila ikonická, vyše 100-metrová Budova tvorby programu RTVS.
Čau Hugo. Môžeš sa nám predstaviť?
Čau, som Hugo.
Tvoj album mi v niečom úplne pripomenul Mareka Brezovského.
Vážne? Marek Brezovský ma inšpiroval. Škoda, že už nežije.
Aj ty si taký mladý, aj on bol veľmi mladý, aj on robil hudbu rôznych žánrov, aj ty si taký nezaraditeľný. Máte podobný vajb a legendárne Je to faaaajn. Kto ťa ešte ovplyvnil?
Neviem, teraz mi tatko napríklad poradil kapelu, ktorú dva roky hľadal, lebo zabudol, ako sa volá. Volá sa to Tornádo Lou. Je to taká stará slovenská kapela s bubnami a gitarou, ktorá spieva po česky. Nie že by ma to nejako inšpirovalo, ale páči sa mi to.
Ako si sa dostal k hudbe?
Počúval som priveľa dubstepu a elektronickej hudby. Nič moc, hej. Bol som zvedavý, že„jak sa to robí" a potom som bol, že„vau, už viem ako sa to robí”. Začínal som počúvať elektroniku a rovno ju aj skúšal tvoriť. Na začiatku mi to vôbec nešlo, no napriek tomu som mal pocit, že sú to úplné masterpieces. O pár mesiacov neskôr som sa na svoje veci pozrel opäť a zistil som, že to za veľa nestojí. Bavila ma však hra so zvukom. Vytváral som si vlastné a neskôr som začal robiť aj akustickejšie veci, nakoľko sa mi vždy páčilo kombinovanie digitálnej elektroniky s akustikou. Pre mňa hudba rozhodne nie je len o beatoch.
Dubstepom si asi prechádza každý, keď má 13 až 16 rokov.
No možno, ale ja som tým naozaj začal. Nezačínal som gitarou, pesničkármi a textom. Ja som si vyrábal zvuky.
A robíš to doma v detskej izbe.
Presne tak.
Ako to tam vyzerá?
Tak staro. Celkom. Trochu.
Ok, ale máš tam mixpult, pár nástrojov a kartóny z vajíčok?
Ja nemám vôbec kartóny. Mám jednu penu čo mi dal Vilo z kapely Soté. A mám tam ešte počítač, zvukovku, štúdiové monitory, sluchátka, tri gitary, jednu basu a ešte ukulele. Ešte tam mám, myslím, píšťalky, ale na to som hral asi tak raz.
„Porovnávanie je pre mňa dosť úzkoprsé a extrémne nerád to robím. A na čo – keď ťa to, čo robíš, baví.”
Hugo Hauskrecht: “Prial by som si, aby sme sa viac pozerali na hudbu, čo tu bola.”
„Porovnávanie je pre mňa dosť úzkoprsé a extrémne nerád to robím. A na čo – keď ťa to, čo robíš, baví.”